"Myslite na obrovskú moc, driemajúcu vo vašom podvedomí, ktorú môžete prebudiť svojimi            myšlienkami a predstavami - to vám dodá silu, odvahu a sebadôveru. Nevzdávajte sa, bojujte        ďalej,    kým nie ste v cieli.  "  -odporne optimistické, hnusne motivačné-     
    

Pach cigariet

15. června 2011 v 20:37 | -Cequi- |  Jednorázové potešenie
Práca ktorá, možno aj vďaka Hattinej pomoci, zachránila moje snahy o jednotku na polroku ! Hlboko úvahové, precukrované, nepríjemné dielo. Napísané ani nie za hodinu ! Ale, ako som už povedal, rád otravujem ľudí, a nie je nič lepšie ako nacapiť sem poviedku zapadanú prachom, zlíznuť potlesk a urobiť niečo pre svoj blog, ktorý konečne čítajú aj ludia ktorých nepoznám. Aspoň teda dúfam. Samozrejme že tieto snahy o niečo normálne a niečo čitateľné sa budú objavovať častejšie, a ak smiem byť taký drzí "Šírte slovo o mojom blogu a nezabudnite komentovať" (Prečo sa práve cítim ako televízna hlásateľka ...)



Pach Cigariet

Nádych, výdych... možno budú moje posledné. Odhodil som ďalšiu cigaretu a seldoval jej pád. Zamyslel som sa. Rozhodnutie padlo. Poslednýkrát som sa nadýchol a odrazil sa ...

Pohľady sa nám stretli. Pár obyčajných očí a predsa sa mi už vtedy zatajil dych. Neobyčajné dievča hneď v prvý deň školy. Neodvážil som sa s ňou dať do reči - len som dúfal, že ju ešte uvidím.

Sťahuje sa. Tú prinajmenšom strašnú správu som sa dozvedel len nedávno. Stále som ľutoval, že som sa s ňou vtedy nedal do reči. Bola to chyba, ktorá mi zmenila život. Ani po niekoľkých rokoch som si nedokázal odpustiť. Všetko sa ešte zhoršilo, keď sme sa mali sťahovať aj my. Musel som nechať môj život, mojich priateľov a moje spomienky tu a odísť - ďaleko. Mal som len plamienok nádeje, ktorý mi hovoril, raz možno zabudnem.

Cítil som prúd vzduchu, po prvýkrát som skutočne letel...

Nová škola. Nový život. Vo vzduchu visela jediná otázka: Bude to tu naozaj lepšie, ako mi neustále opakujú rodičia?
Ťaživý pocit prvého dňa v škole. Išiel som na istú popravu.
Outsider, stal som sa ním prakticky okamžite. Len pocit zodpovednosti voči rodičom ma nútil tváriť sa tak spokojne, ako to len išlo. Oni boli nadšení z nového mesta, nového domu, z nového všetkého.
Po týždňoch sa ale všetko otočilo o 180 stupňov. Nemohol som tomu uveriť - našiel som ju. Kráčala oproti mne a tvárou sa jej mihol náznak poznania. Bolo možné, že si ma pamätala? Vytvorilo si moje podvedomie vlastnú realitu, útek od skutočnosti?

Prvá cigareta. To som ešte netušil, že jej pach ma bude sprevádzať po zvyšok života. No na tom ešte nezáležalo. Bol som tam s ňou. Nechcelo sa mi ani veriť, že cigarety boli spôsob, ako sa k nej dostať. Bolo to až príliš jednoduché.

Zem podo mnou sa približovala čoraz rýchlejšie. Zavrel som oči a pripravil sa....

Sledoval som rozžeravený koniec jej cigarety. Sám som si musel zapáliť. V tej dobe už zo mňa bol fajčiar. Závislý. Ako jeden z mála som mal na to dôvod.
Zaplavil ma ten slastný pocit. Nebol som na seba pyšný, ale každá jedna z tých odporných malých tyčiniek stála za to. Medzi spolužiakmi som už nebol "úplne mimo", doma som sa tiež cítli lepšie, keďže som nemusel denno-denne klamať.
Koniec školy sa však bolestne blížil.

Rozlúčenie. Nie trvalé, avšak naše vysoké školy boli od seba vzdialené. Nemohli sme sa vidieť každý deň a uvedomoval som si to. Vysoká sa tým stala jedným z nešťastnejších období môjho života. Najhoršiu možnú správu som sa dozvedel ku koncu štúdia. Zomiera...


Meter, cítil som ako sa to blíži....


Rakovina pľúc. Prerušil som štúdium. Potreboval som využiť všetok čas, ktorý mi zostal. To všetko kvôli cigaretám. Stále som nemohol prestať. Zomierala mi doslova pred očami. Slabla každým dňom.
Keď sme sa naposledy videli, jej slová mi úplne zničili zvyšok môjho krátkeho života. "Budem na teba čakať," bolo posledné, čo povedala.

Trápil som sa. Vedel som, že bez nej to nebude ono. Trvalo mi to dlho, ale nakoniec som vedel, že robím správnu vec.
Posadil som sa na strechu na mojom poslednom rande s milovanou a nenávidenou - cigaretou.


Narazil som na zem, pád sa zdal doslova nekonečný. Posledný výdych, vedel som, že toto je ten moment.
Zomieral som štastný, obklopený pachom cigariet ... pachom smrti.




Švédska skupina "The Sounds", možno ste to počuli vo filme "SCRE4M" (Aj keď nie celkom môj štýl ale, teraz mi to hrá do uší asi 10 krát denne! Nenájde sa niekto kto by to z tade vytĺkol ? )
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 gogi gogi | 15. června 2011 v 21:54 | Reagovat

takto... ma to neeeeskutocne rychly spad. veci, ktore si mohol taaaak krasne opisat, na tie si sa vysral :D ale inak velmi pekne napisane. len by to bolo treba dokoncit (doplnit)... moj nazor :) ale pekny styl

2 moderatocantabile moderatocantabile | 16. června 2011 v 14:44 | Reagovat

Ehm, bolo to myslené tak že to má neskutočne rýchly spád! (život sa mu doslova mihal pred očami) ale aj tak beriem kritiku !

3 hatta hatta | Web | 19. června 2011 v 19:34 | Reagovat

DrzÝ. Inak  no comment, keďže som to tu mala asi pred polrokom. XD

4 hatta hatta | Web | 20. června 2011 v 0:29 | Reagovat

Mimochodom, MOŽNO aj vďaka mojej pomoci? XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Možno objavil pokoj, možno zistil niečo viac ...