"Myslite na obrovskú moc, driemajúcu vo vašom podvedomí, ktorú môžete prebudiť svojimi            myšlienkami a predstavami - to vám dodá silu, odvahu a sebadôveru. Nevzdávajte sa, bojujte        ďalej,    kým nie ste v cieli.  "  -odporne optimistické, hnusne motivačné-     
    

Diel tretí, Začiatok

21. června 2011 v 21:01 | -Cequi- |  Na pokračovanie
Hurray, konečne tretí, posledný napísaný diel mojej "skvelej" poviedky na pokračovanie. Poďakovanie znovu smeruje k Hatte, za trpezlivý betaread atd. atd. ... No nenechajte sa mnou unášať a ponorte sa znova do deja (ak to teda niekto NAOZAJ číta celé) !

Zhlboka som sa nadýchla a otočila sa. Pokúsila som sa tváriť, že nič neviem. Ale… čo ak nie som sama, čo ak je "nás" viac?
"Len som uvažoval - čo počuješ ty?
"Možno ľudí," odvetila som, "a stále netuším, o čom rozprávaš."
"Asi to bude niečo naozaj nevšedné," pokračoval, akoby som ho ani nevyrušila.
"Počúvaj ma!" Tým som ho asi prekvapila, lebo konečne stíchol.
Musela som sa dozvedieť viac.
"Nevravím, že počujem niečo nezvyčajné, ale vôbec by mi nevadilo, keby si mi povedal, čo máš na srdci."
"Takže počuješ niečo nezvyčajné..." konštatoval.
"Povedal si, že počuješ vodu," ignorovala som jeho tvrdenie, "ako si to myslel?"
"Dobre vieš, ako som to myslel."
"Vieš čo? Možno bola chyba vôbec sem chodiť."

Otočila som sa na päte a pripravená odísť zamierila ku dverám.

"Odmalička som počul divné zvuky," začal, "rodičia ma vláčili po doktoroch, ale nikto to nevedel vysvetliť. Zo začiatku som si mylsel že prichádzajú náhodne… že počujem vodu som si uvedomil, až keď som mal osem. Bola čím ďalej tým hlasnejšia - pri búrkach hotové peklo…"
V tom som s ním musela súhlasiť - ani pre mňa neboli búrky nič príjemné.
"Potom som zistil, že nepočujem len nezmysly - bolo to, akoby sa mi voda snažila niečo povedať."
Presne.
"Po nejakom čase som rodičom povedal, že to prestalo, aby sa netrápili.."

Bez slova som sa postavila a vykročila ku dverám. Kým som mu zmizla z dohľadu, otočila som sa a povedala: "Vietor."


Doma som vybehla po schodoch, ani som nepozdravila mamu. Skočila som rovno do postele. Hlavu som zaborila do vankúša a rozmýšľala nad tým, čo mi Natan povedal. Bola som šťastná, no zároveň šokovaná. Konečne som našla niekoho, ako som ja. Je "nás" predsa len viac?
Vtom som si niečo uvedomila. Prvýkrát v živote som rozumela, čo sa mi vietor snaží povedať. Hoci to neboli príjemné správy, bolo to určite lepšie ako neustále migrény.
Natan rozumie vode? Čo ak nakoniec nie som až taká odlišná?
Musím za ním zajtra zájsť. Ešte pred školou.
Skalopevne rozhodnutá som si ľahla a nepokojne zaspala.


Ráno som vybehla z domu ešte pred svitaním. Cesta do nemocnice mi ubehla rýchlo - možno preto, že som bola nedočkavá a napätá.
Celá nervózna som stála pri recepcii a čakala na sestričku.

"Kde ste kto?!" zakričala som nedočkavo. Pritackala sa ku mne drobná žienka so širokým úsmevom a pevným drdolom na hlave.
"Áno, zlatko? Nemusela by si nám tu zobudiť celú nemocnicu," pokarhala ma.
"Prepáčte…prišla som za Natanom Myerom."
Sestrička sa trocha zamračila a prešla k pultu.
"Aké zvláštne meno," poznamenala, keď sa prehrabávala v papieroch.


Opatrne som zatvorila dvere. Pozrel sa na mňa a pousmial sa.
"Vedel som, že prídeš."
"Čuduješ sa, že som tu?" optýala som sa, "konečne som našla niekoho, kto je ako ja. Musím využiť šancu a zasypať ťa otázkami."
"Samozrejme, že sa nečudujem, ja by som sa zachoval tak isto."
"Je toho veľa, čo sa chcem spýtať - ak si si to samozrejme všetko už nedomyslel," povedala som s posmešným podtónom.
"Chceš sa opýtať, ako to funguje a ako sa to ovláda..."
Ostala som sedieť a onemelo naňho pozerala. Ako to mohol uhádnuť?
"Voda tvorí viac ako 80% ľudského tela…"

Rozšírili sa mi oči.
"Ty..." nádych, "chceš mi povedať, že vieš všetko len z vody v mojom tele?"
"Nie," zasmial sa, "si strašne predvídateľná, vedel som, že sa to hneď opýtaš. Viem len viem povedať, či je niekto v okolí."
Uf. To by mi už len chýbalo - niekto kto vo mne číta ako v otvorenej knihe.
"Ty," prerušil moje myšlienkové pochody, "to budeš cítiť oveľa intenzívnejšie. Vyhnať vzduch z pľúc. Odkysličiť priestor… a to všetko len pri troche snahy."

Prestala som ho počúvať. Zasnívala som sa. Budem konečne niečo viac. Niekto špeciálny.
Zarazila som sa - čo ak niekoho zabijem? Omylom, ale aj to sa počíta. Dokázala by som niekoho zbaviť života len pohľadom alebo pohybom ruky. Mám takmer nekonečné možnosti…
Vtom ma znova prerušil.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 moderatocantabile moderatocantabile | 21. června 2011 v 21:02 | Reagovat

Tak veľmi ako mi je to trápne sa mi sem proste všetko NEZMESTILO ! Takže dodávam :"Ako ťa už poznám, tipujem, že by si chcela hneď začať."
Znova zásah do čierneho.
"Najprv skús niečo jednoduchšie. Skús hlasy počúvať, nie ich potláčať. Ver mi, po chvíli sa ti budú vzdať úplne izolované od tvojej mysle. Vždy tam budú, ale už ťa nebudú vyrušovať.
"Počúvať, hovoríš."
Nad tým som nikdy nerozmýšľala - keď som začala počuť po prvýkrát, brala som to ako záťaž, nie ako dar.
"To som po pravde ešte nikdy neskúšala."
"Ani raz?! Som takmer pohoršený."
Okamžite som sa začervenala, ale to už otváral okno a púšťal do miestnosti dávku vzduchu a spolu s ním aj nové hlasy.
"Ideš!" vyhlásil a posadil sa na posteľ.

Po hodine snaženia sa mi takmer doslova dymilo z hlavy. Nevládala som ani myslieť, nieto ešte sústrediť sa na hlasy. Natan ma neustále povzbudzoval, hovoril, že mi to ide výborne, ale ja som sa nedokázala sústrediť na všetko.
Vtom sa vo mne niečo zlomilo. Nahnevali ma jeho reči o tom, ako mi to ide dobre - klamár, ani trocha som nepokročila!
Celá nahnevaná som sa k nemu otočila, že mu vynadám, ale z úst som nedostala ani hlások. Mala som pocit, akoby mi pľúca stláčalikliešte - to ma dohnalo k zúrivosti, už neviem ovládať ani sama seba.
Skôr, než som stihla hocičo urobiť, do miestnosti sa vrútil poryv vetra taký silný, že vyhodil Natana do vzduchu. Zastavila ho až stena.
Keď dopadol, len sa uškrnul a zamrmlal niečo nezrozumiteľné. Potom zatvoril oči a znova omdlel.

2 hatta hatta | Web | 21. června 2011 v 21:23 | Reagovat

Skús to tam dať celé ešte raz, v poslednej dobe blogu zašibáva... XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Možno objavil pokoj, možno zistil niečo viac ...